História urbáru v Beluši

Vydaním urbárskeho patentu za vlády Márie Terézie v roku 1767 sa začala urbárska regulácia, ktorá skončila v roku 1772 zavedením celokrajinského urbáru. Jej základnou črtou bolo úsilie dostať do súladu povinnosti poddaného s rozsahom pôdy, ktorú užíval. Tereziánsky urbár predstavoval základnú právnu normu vo vzťahu medzi zemepánmi a poddanými. Táto evidencia sa po zrušení poddanstva stala podkladom právneho prechodu pôdy do vlastníctva roľníkov.

Hoci vydaním Cisárskeho patentu z 3. marca 1853 urbár zanikol, naďalej pretrvali zvyšky jeho organizácie až do konca 1.svetovej vojny. Spolok bývalých urbárnikov združoval obyvateľov obce, ktorých pozemkové vlastníctvo oprávňovalo k podielovému vlastníctvu obecného majetku. Členovia spolku mali právo na svoj podiel dreva, mohli na obecných priestranstvách zbierať lesné plody či pásť dobytok. Ich povinnosťou bolo zúčastňovať sa na čistení a zalesňovaní hory, udržiavaní lesných a poľných ciest. V Beluši pokračovalo pasienkové a lesné združenie pod názvom Urbárska obec Beluša. Za predsedu bol zvolený 20. februára 1933 Jozef Binka. Počet členov urbáru bol 387 spolumajiteľov. Členom sa mohol stať každý, kto si zakúpil podiel. Päťčlenný výbor dohliadal na predaj dreva, kontroloval dodržiavanie prác a riadil hospodárenie. Toto združenie zaniklo v roku 1950, keď bolo v obci založené JRD, do ktorého vlastníctva prešli pozemky aj finančná hotovosť. Po roku 1989, kedy bolo obnovené súkromné vlastníctvo, sa veľkou mierou zaslúžil o obnovu urbáru v Beluši Ing. Pavol Zigo. Súčasný urbár v Beluši je následníkom pôvodného, ktorý bol zrušený na základe ustanovenia § 2 zákona SNR č.2 / 1958 Z.z. Do evidencie pozemkových spoločenstiev s právnou subjektivitou bol zapísaný dňa 26.02.1996 na Obvodnom lesnom úrade v Považskej Bystrici.

Urbár - pozemkové spoločenstvo Beluša

Urbariát združuje majiteľov lesných pozemkov za účelom optimalizácie a zvýšenia efektivity prác v rámci starostlivosti o les aj pri ťažbe dreva. Vykonávame lesopestebnú a lesnícku činnosť a zabezpečujeme výstavbu lapačov podkôrneho hmyzu, a tak zveľaďujeme spoločný majetok v prospech jeho vlastníkov. Každoročne upravujeme lesné cesty vývozom kameniva, ktoré slúžia ako aj pre turistiku, tak aj v prípade požiaru pre techniku.

Urbárom sa v bežnej reči rozumie súbor pozemkov, ktoré sú v katastrálnom území jednej obce a sú v spoluvlastníctve urbárnikov, teda osôb združených v pozemkovom spoločenstve. Z právneho hľadiska ide o osobitný druh podielového spoluvlastníctva. Zvláštnosť tohto druhu spoluvlastníctva spočíva v tom, že predmetom vlastníctva nie je jeden konkrétny pozemok, ale všetky pozemky tvoriace takzvanú „spoločnú nehnuteľnosť“.

To znamená, že urbár tvoria viaceré pozemky, ktoré ani nemusia susediť, ale nie je možné s nimi nakladať samostatne, majú spoločný právny režim. Vlastník podielu na urbárskej pôde nemôže predať svoj podiel k jednému pozemku, ale môže previesť len svoj podiel na celej spoločnej nehnuteľnosti, teda na všetkých pozemkoch, ktoré tvoria urbár. V praxi to znamená že poslaním urbáru je organizovať spoločné hospodárenie na vyčlenených parcelách, uvedených v listoch vlastníctva, patriacich urbáru. Spoločná nehnuteľnosť je stanovená v zmluve o spoločenstve.

Majetok pozemkového spoločenstva patrí členom spoločenstva, ktorí poverujú výbor, aby v ich mene zabezpečoval potrebnú činnosť s týmto majetkom. Spoločenstvo vystupuje ako právnická osoba a je evidované v registri pozemkových spoločenstiev okresného úradu. Spoločenstvo je zriadené na dobu neurčitú. Spoločenstvo zastupuje svojich členov vo vzťahu k iným právnickým subjektom a k orgánom štátnej správy.

Každému vlastníkovi prináleží taký počet hlasov, ktorý zodpovedá súčtu jeho podielov na listoch vlastníctva. Výška jedného hlasu zodpovedá 1% z celkovej výmery všetkých spoločne užívaných pozemkov. Majetkom spoločenstva je súhrn majetkových hodnôt určený na plnenie úloh spoločenstva, ktorý vznikol v súvislosti s užívaním spoločnej nehnuteľnosti. Ďalším majetkom spoločenstva sú finančné prostriedky v pokladni a na účtoch. Hlavným zdrojom finančných príjmov sú príjmy z predaja dreva a prenájmu pozemkov. Pre hospodárenie so združenými prostriedkami si spoločenstvo zriaďuje bežný účet v peňažnom ústave. Členovia spoločenstva ručia za záväzky spoločenstva podľa veľkosti svojich podielov na spoločnej nehnuteľnosti.

Nezabúdajme, na čo urbár slúži a prečo ho naši dedovia zakladali

Rozhovor s Pavlom Machom z časopisu Les a Letokruhy v plnom znení:

Nezabúdajme, na čo urbár slúži a prečo ho naši dedovia zakladali